Biblický príbeh
Ťupko a búrka, ktorá stíchla
Večerný biblický príbeh pre najmenších o strachu z hrmenia. Ťupko sa schová Tetemu pod deku a Tete mu rozpráva o loďke, vlnách a priateľovi, ktorý búrke povedal: Ticho.
Text rozprávky
Tip na spoločné čítanie
Príbeh je stavaný na čítanie počas večera, pokojne aj počas skutočnej búrky. Každé „Bum-m-m" čítajte o kúsok tichšie – búrka v texte odchádza. Refrén „Búrka je vonku. My sme dnu." nechajte dieťa dopovedať s vami, na konci už len šeptom.
Bol večer a Zajko Ťupko bol u Medvedíka Teteho. Vonku sa zotmelo skôr ako inokedy.
A vtedy to prišlo.
*Bum-m-m,* zadunelo za oknom.
Ťupko bol pod dekou skôr, než dozunelo. Schoval sa až po ňufáčik a odtiaľ zašepkal:
„Tete! Búrka! Už ide sem!“
Tete odložil hrnček, prisadol si k Ťupkovi a natiahol si kúsok deky aj na svoje kolená.
*Bum-m-m,* ozvalo sa znova.
„Počuješ?“ pišťal Ťupko. „Už je bližšie!“
„Počujem,“ povedal Tete pokojne. „Búrka je vonku. My sme dnu.“
Zapálil lampášik a postavil ho na stolček. Svetielko bolo malé a teplé ako slniečko, ktoré sa schovalo k nim do izby.
*Bum-m-m.*
„Búrka je vonku,“ povedal Tete. „My sme dnu.“
Ťupko vykukol spod deky jedným okom.
„Tete... a ty sa nebojíš?“
Tete sa usmial do fúzov.
„Poznám jeden staručký príbeh o búrke. Chceš ho počuť?“
Ťupko prikývol tak rýchlo, až sa deka zatriasla.
„Bolo raz jedno veľké jazero,“ začal Tete. „A po ňom sa večer plavila loďka. V loďke sedeli kamaráti – a celkom vzadu spal ich priateľ Ježiš. Mal hlavu na vankúšiku a spal tíško ako ty v postieľke.
Vtom prišla búrka. Veľký vietor hojdal loďkou sem a tam. Vlny boli vysoké a skákali až dnu, kamarátom rovno na nohy.
Kamaráti sa veľmi báli. Bežali dozadu a volali: Zobuď sa! Zobuď sa, veľká búrka!
Ich priateľ otvoril oči. Pozrel sa na vlny. A povedal im pokojne, tak ako sa hovorí rozbehanému šteniatku:
Ticho. Utíš sa.
A vieš, čo sa stalo?“
„Čo?“ dýchol Ťupko.
„Vietor si ľahol. Vlny sa vystreli ako deka na postieľke. A bolo ticho, tichučko. A priateľ sa kamarátov opýtal: Prečo ste sa tak báli? Veď som bol celý čas s vami v loďke.“
Ťupko chvíľu pozeral na lampášik.
Potom sa otočil k oknu, nabral dych a pošepkal búrke:
„Pssst.“
*Bum-m-m,* zadunelo vonku.
Ťupkovi ovisli ušká.
„Neposlúchla ma.“
Tete ho pohladil medzi uškami.
„Ty nie si pán búrky, zajko,“ povedal. „Ale nie si v nej sám. A to stačí.“
*Bum... m-m,* ozvalo sa zasa. Ale znelo to už spoza kopca, tichšie, ako keď bubon odchádza domov.
„Búrka je vonku,“ zašepkal Ťupko.
„My sme dnu,“ dopovedal Tete.
*Bum-m,* zadunelo ešte raz, celkom ďaleko.
„Búrka je vonku...“ zamrmlal Ťupko a oči sa mu zatvorili samy.
„My sme dnu,“ dokončil Tete potichu.
A Ťupko zaspal skôr, než búrka odišla. Lampášik svietil, deka hriala a Tete sedel vedľa – celý čas.
Ráno bola lúka umytá a voňavá a všade sa ligotali mláčky, presne akurátne na skákanie.
Ťupko do jednej čľupol obidvoma labkami a zasmial sa:
„Búrka bola vonku. A my sme boli dnu!“
Čo si z príbehu odnesieme?
Porozprávajte sa spolu
Nie je to test. Stačí si vybrať jednu otázku, ak má dieťa chuť pokračovať v rozhovore.
Ktorá chvíľa z príbehu sa ti páčila alebo ťa prekvapila najviac?
Ako sa podľa teba cítila hlavná postavička a čo jej pomohlo?
Čo by si urobil alebo urobila ty, keby si bol alebo bola na jej mieste?
