Prečo..?
Prečo zívame?
Opatrné vysvetlenie zívania pri únave, nude alebo prebúdzaní.
Ako sa otázka začala?
Ťupko sedel večer pri otvorenej knižke a zrazu široko zívol. „Prepáč, Okaňa,“ zamrkal. „Moje ústa sa otvorili samé.“ Okaňa sa láskavo usmiala. „To sa stáva. Telo nám niekedy takto povie, že je unavené alebo sa práve prebúdza.“
Povedané jednoducho
Zívame najmä vtedy, keď sme unavení, ospalí alebo sa naše telo potrebuje trochu prebudiť.
Poďme tomu porozumieť
Zívnutie je ako veľké otvorené „ááá“, ktoré telo spraví samo. Často prichádza večer, ráno alebo keď sme dlho sedeli. Je to normálne a deje sa to deťom aj dospelým.
Trochu hlbšie vysvetlenie
Zívanie je bežné, ale vedci ešte stále skúmajú, prečo presne vzniká. Často sa objaví, keď sme unavení, ospalí, znudení alebo keď sa telo pripravuje na zmenu aktivity. Pri zívaní sa zhlboka nadýchneme, otvoríme ústa a na chvíľu sa natiahnu svaly tváre. Zaujímavé je, že zívanie môže byť nákazlivé: keď vidíme alebo počujeme zívať niekoho iného, naše telo môže zívnuť tiež. Nie je to neslušné samo o sebe, ale pri rozhovore si zakrývame ústa.
Malé pozorovanie alebo rozhovor
Skúste si všimnúť, či viac zívate večer, ráno alebo po dlhom sedení.
Kto s nami otázku objavuje?
Čo by vás mohlo zaujímať ďalej?
