Prečo..?
Prečo sa niekedy hneváme?
Láskavá odpoveď o hneve ako o veľkom pocite, ktorý sa dá zvládnuť.
Ako sa otázka začala?
Tete staval malú vežičku z kamienkov, ale posledný kamienok spadol a celá vežička sa zosypala. Tete stisol labky a zamračil sa. „Vo mne to celé búcha,“ povedal. Okaňa si sadla vedľa neho a nechala mu chvíľu pokoj. „To je hnev. Nie je zlý, len potrebuje, aby sme s ním zaobchádzali opatrne.“
Povedané jednoducho
Hneváme sa vtedy, keď nám niečo prekáža, bolí nás to, zdá sa nám to nespravodlivé alebo potrebujeme pomoc.
Poďme tomu porozumieť
Hnev je ako veľký červený obláčik vnútri tela. Príde rýchlo a vie byť silný. Nemusíme mu dovoliť búchať a kričať za nás. Môžeme sa nadýchnuť a povedať: „Nepáči sa mi to.“
Trochu hlbšie vysvetlenie
Hnev je signál, že sa nám niečo nepáči, že nás niečo zranilo, vystrašilo alebo že bola prekročená naša hranica. Sám pocit hnevu nie je zlý. Problém môže byť to, čo s ním urobíme. Keď sa hneváme, telo môže zrýchliť dych, srdce môže biť silnejšie a ruky sa chcú hýbať. Pomáha zastaviť sa, pomenovať pocit a povedať, čo potrebujeme: „Som nahnevaný, potrebujem chvíľku.“ Tak sa učíme hnev zvládať bezpečne.
Malé pozorovanie alebo rozhovor
Vymyslite si spolu vetu na hnev: „Som nahnevaný, potrebujem chvíľku.“ Potom ju skúste povedať pokojným hlasom.
Kto s nami otázku objavuje?
Čo by vás mohlo zaujímať ďalej?
